
Vymretie neandertálcov...
Vymretie neandertálcov zapríčinila sopečná činnosťKatastrofické vulkanické erupcie v Európe mohli zapríčiniť vyhynutie človeka neandertálskeho (po latinsky Homo neanderthalensis), tvrdí nová kontroverzná štúdia.
dnes 18:28 – TEXASPračlovek pomenovaný podľa nemeckého náleziska Neanderthal, kde objavili jeho pozostatky, údajne doplatil na sériu intenzívnych erupcií sopiek, ležiacich na území terajšieho Talianska a Kaukazu. Podľa tvrdení vedcov sopečná činnosť zničila podstatnú časť neandertálcov či už priamo, alebo nepriamo. Výsledky štúdie budú zverejnené v októbrovom čísle periodika Current Anthropology.
Pod nepriamou činnosťou myslia predovšetkým vyhubenie značného množstva rastlín, a tým pádom veľkým úbytkom obživy. „Skúmali sme jednotlivé vrstvy pôdy a tie, ktoré obsahovali najviac vulkanického popola, nemali žiaden podiel rastlinnej zložky. Boli jednoducho úplne sterilné,“ vysvetľuje Naomi Cleghorn.
Tieto vrstvy pochádzajú zhruba spred 40 000 rokov, kedy práve na území medzi Gibraltarom a Uzbekistanom žili neandertálci. V tom čase sa odohrala séria erupcií nazývaná Campanian Ignimbrite, ktorú vedci priradili práve k spomínaným skúmaným oblastiam. Nedostatočné množstvo semien potrebných k udržaniu flóry zapríčinilo postupné vymieranie cicavcov, ktorí sa ňou živili. Tento fakt postupne zasiahol aj život neandertálcov, ktorí prišli o svoju potravu.
Neandertálci vymierali pomaly a tragicky Ak by bol tento environmentálny rozklad sopečnej teórie skutočne pravdivý, znamenalo by to, že neandertálci tragicky vymierali v chladnej, nehostinnej krajine. Aj napriek tomu, že historici tvrdia, že neandertálci čelili mnohým prírodným katastrofám a nástrahám, rana, v podobe mnohých erupcií chrliacich lávu prakticky v rovnakom čase a na veľkej rozlohe, bola nad ich sily. Campanian Ignimbrite bola najsilnejšia erupcia v Európe za posledných 200 000 rokov.
„Je omnoho jednoduchšie adaptovať sa v prostredí, ktoré sa mení pomaly počas mnohých generácií. Máte dostatok času nájsť si nové miesto pre život, kde sa dá udržiavať populácia. Neandertálci však nie sú týmto prípadom. To, čo sa im prihodilo, je skutočne unikátne. Nebolo ich totiž tak veľa a navyše nežili pohromade,“ domnieva sa Cleghorn.Vulkány otvorili cestu pre človeka rozumného Tento scenár je však iba hypotetický, pretože sa nedá presne určiť, v akých intervaloch jednotlivé výbuchy sopiek prebiehali. Boli to dni, mesiace, roky, či celé dekády?
„Nemôžeme povedať, že erupcia nastala presne 50 rokov pred nasledujúcou,“hovorí vedkyňa z Texasskej univerzity.
„Neandertálci boli každopádne v ťažkostiach o dosť skôr ako pre 40 000 rokmi, pretože už vtedy sa moderný človek usídlil napríklad v Taliansku, ktoré je spájané so životom neandertálcov,“tvrdí antropológ John Hoffecker z Colorada. Podľa neho mohla byť vulkanická činnosť posledným klincom v rakve neandertálcov a otvoril cestu k nástupu pre človeka rozumného (Homo sapiens).
VIDEO: Takto vyzeral Homo neanderthalensis podľa National GeographicKód:
http://www.youtube.com/watch?v=Fs2LCPzDfKM&feature=player_embedded#at=63